Po období formovania a rastu židovskej komunity v Bardejove prišla éra, keď sa jej život naplno rozvinul. Po vzniku Československa v roku 1918 židovská komunita pokračovala v dynamickom rozvoji a stala sa jednou z najvýznamnejších súčastí života mesta.
Začiatkom 20. storočia tvorili Židia viac než 30 % obyvateľstva Bardejova. Vlastnili približne 220 podnikov a asi 80 remeselníckych dielní, čím výrazne ovplyvňovali hospodárstvo mesta.
V roku 1922 mala židovská náboženská obec približne 300 rodín platiacich cirkevnú daň a spolu okolo 2800 členov. Postupne sa rozrastala a začiatkom 30. rokov mala komunita – spolu s 57 okolitými obcami – až 3475 obyvateľov židovského vierovyznania.
Len v samotnom Bardejove žilo v roku 1935 až 2264 Židov, čo predstavovalo približne 40 % obyvateľstva mesta.
Komunita mala bohatý náboženský život. Patrili jej významné náboženské a komunitné inštitúcie, ako napríklad:
• Stará synagóga (1836)
• synagóga Chevra Mišnajot (1905)
• synagóga Chevra Bikur Cholim (1929)
• približne 9 menších modlitební
• židovský cintorín, mikve a kóšer jatky
• učebne a dom s veľkou knižnicou
Židovské komunity existovali aj v okolitých obciach, napríklad v Zborove, Raslaviciach či Lukove, tie natoľko veľké, že mali vlastné rabináty.
Židia mali v tomto období výrazný podiel aj na ekonomickom živote mesta. V 20. rokoch vlastnili 187 obchodných podnikov, 3 priemyselné podniky, 2 peňažné ústavy a viacero menších tovární. Odhaduje sa, že vlastnili až 90 % bardejovských obchodov – predávali obuv, oblečenie, šperky, železo a kovy, papier a knihy, alkoholické nápoje, či drevo. Niektoré z týchto obchodov obchodovali aj s veľkými mestami, ako boli Bratislava a Praha.
Židovskí podnikatelia a investori sa významne podieľali aj na rozvoji Bardejovských kúpeľov, ktoré sa postupne stávali známym kúpeľným miestom.
Počas prvej Československej republiky sa židovská komunita zapájala aj do politického, kultúrneho a spoločenského života mesta. V Bardejove vznikla lokálna Židovská strana a v 30. rokoch bolo 14 členov židovskej komunity súčasťou mestského zastupiteľstva.
Veľmi aktívny bol aj spolkový život. V meste pôsobilo 16 židovských organizácií a spolkov, ktoré sa venovali náboženským, sionistickým, športovým či vzdelávacím aktivitám. Existovali tu aj ženské spolky, ktoré mali najmä charitatívny charakter a pomáhali dievčatám získať vzdelanie a kultúrne zázemie.
Židovská komunita tak v období prvej Československej republiky predstavovala dôležitú súčasť hospodárskeho, kultúrneho aj spoločenského života Bardejova a výrazne prispela k rozvoju mesta.
Foto: Rodina Karniol
EN 
SK