Bardejov sa počas storočí vypracoval na bohaté a významné kráľovské mesto. Už v roku 1247 kráľ Belo IV. vymedzil v jeho okolí rozsiahle pozemky cisterciánom. Prvé stopy židovských obchodníkov v regióne naznačuje zmienka o osade Sydovpothok – Židovský potok (dnešný Drieňov).
V 16. storočí žili Židia najmä v okolitých obciach – Zborov, Hertník, Šiba, či Lenartov. Do mesta mali vstup obmedzený, a keďže nemohli vlastniť pôdu, tak sa živili drobným obchodom a výmenou peňazí. Práve toto obmedzenie však posilnilo ich úlohu v diaľkovom obchode medzi Poľskom a Uhorskom, keďže Bardejov bol od 15. storočia dôležitým tranzitným mestom.
Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa protižidovské nálady vystupňovali. Najstarší písomný záznam o Židoch priamo v Bardejove pochádza z roku 1599, keď sa v daňových zoznamoch objavili mená Juda Stencla a Salamona Hedereicha. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1631, však boli Židia z mesta opäť vykázaní.
Návraty prichádzajú až v 18. storočí. V dokumentoch z roku 1716 sa spomínajú dve židovské rodiny, neskôr aj rodina Jozefa Herskoviča z poľského mesta Zamošč. Napriek hospodárskemu prínosu čelili Židia diskriminácii – za vlády Mária Terézie museli platiť tzv. Tolerančnú daň – daň za to, že boli v krajine tolerovaní.
Skutočný zlom nastal po nástupe jej syna, cisára Jozefa II., na trón. V roku 1783 vydal patent Systematica Gentis Judaicae Regulatio, ktorý zrušil viaceré obmedzenia a umožnil Židom usádzať sa v kráľovských mestách, študovať, či podnikať.
Vďaka týmto reformám vznikla aj prvá stabilná židovská komunita v Bardejove. Za mestskými hradbami žilo v 15 domoch 42 židovských obyvateľov, mali modlitebňu, školu a cintorín. Tak sa začala nová kapitola dejín mesta.
Príbeh spolužitia, obmedzení aj postupného prijatia – príbeh, ktorý patrí k histórii Bardejova.
SK 
EN