Za hradbami mesta vyrástla v roku 1771 drevená synagóga – tichý, no dôležitý znak toho, že židovská komunita v Bardejove začína zapúšťať korene. Hoci bola pravdepodobne zničená požiarom, jej existencia predznamenala ďalší vývoj. Prvou židovskou rodinou, ktorá sa tu mohla legálne usadiť, bola rodina Nathana Guttmanna. Po jeho predčasnej smrti podľa tradície jeho vdova Ráchel spolu s ďalšími členmi rodiny založila Židovskú náboženskú obec v rokoch 1806 – 1808. Ráchel sa zapísala do pamäti mesta ako schopná obchodníčka a nájomníčka mlyna i pôdy.
V roku 1815 vzniklo židovské pohrebné bratstvo Chevra kadiša. Komunita rástla rýchlo: zo 181 osôb na začiatku 19. storočia, sa do roku 1869 rozrástla na 1011 členov. Náboženským jazykom bola hebrejčina, v každodennom živote používali najmä jazyk Jidiš.
Prelomové boli roky 1868 – 1869, keď sa počas náboženského rozkolu v Uhorsku bardejovskí Židia prihlásili k ortodoxii. Ich vieru silno ovplyvnilo chasidské hnutie, typické radosťou, spevom, tancom a hlbokou duchovnou oddanosťou. Chasidskí Židia patrili pod rabinát významného rabína Chaima Halberstama, z poľského mesta Nový Sonč. Popri nich však v meste žili aj nechasidské ortodoxné rodiny, ako aj židovské rodiny ktoré sa nehlásili k ortodoxii, ale mali významné miesto v Sionistických spolkoch a iných židovských organizáciách v meste.
A takto pokračoval ich príbeh.
Príbeh viery, rastu a rozmanitosti – kapitola, ktorá výrazne formovala duchovný a spoločenský život Bardejova.
SK 
EN