Mikve (židovský rituálny kúpeľ) patrí medzi najdôležitejšie náboženské stavby v judaizme. Od konca 19. storočia bola súčasťou radu budov na ulici Dlhý rad, ktoré boli v 60. rokoch zbúrané.

Interiér je rozdelený na štyri časti: východné a západné krídlo, vstupnú halu a zadnú sekciu.

• Východné krídlo obsahuje ženský rituálny bazén s hĺbkou 400 cm, ku ktorému vedie dvojramenné schodisko.
• Mužský bazén je podobný, ale je skrytý pod drevenou podlahou v západnom krídle.
• Hlavným zdrojom vody bol mlynský náhon, ale v prípade potreby sa voda dopĺňala dažďovou vodou, ktorá sa zhromažďovala v nádrži vo veži.
• Podľa židovského práva musí voda v mikve pochádzať z prírodného zdroja, prúdiť nepretržite dnu aj von a objem vody musí byť dostatočný na úplné ponorenie človeka.

Vstupná hala slúžila ako prechodný priestor medzi svetským a duchovným svetom. Zachovalo sa tu pôvodné schodisko a drevené prezliekacie kabínky. Zadná sekcia obsahovala parný kúpeľ a vaňové kúpele, ktoré boli v určitých časoch prístupné aj nežidovskému obyvateľstvu. Ďalšie miestnosti slúžili ako sanitárne zariadenia.

Istý čas sa mikve využívala ako sklad pre železiarstvo, ktoré sídlilo v susedných budovách. V roku 1992 bola na fasádu budovy umiestnená pamätná tabuľa venovaná obetiam holokaustu z Bardejova.

Vedľa mikve stojí vysoká tehlová veža, ktorá pôvodne slúžila ako zásobáreň vody. Táto zbierala dažďovú vodu, aby zabezpečila stály prísun vody pre rituálne kúpele. Pod budovou mikve sa nachádza veľká podzemná nádrž, ktorá pomáhala udržiavať hladinu vody na požadovanej úrovni.

V polovici 50. rokov 20. storočia bola v interiéri veže vybudovaná malá rituálna kúpeľňa, ktorú používali poslední členovia židovskej komunity v Bardejove až do ich odchodu.

Vedľa mikve sa nachádza kotolňa, v ktorej je dodnes zachovaný historický parný kotol vyrobený spoločnosťou Poledniák Károly z Košíc. Tento kotol bol pravdepodobne nainštalovaný po požiare v roku 1909 a jeho hlavnou úlohou bolo produkovať paru na ohrev vody v kúpeľoch.

Podľa židovských náboženských pravidiel nie je dovolené zohrievať vodu v mikve priamo nad otvoreným ohňom. Namiesto toho sa využíval parný systém, ktorý zabezpečoval nepriame ohrievanie vody, čím sa dodržiavali náboženské predpisy.