V roku 1929 premenila židovská spoločnosť na pomoc chorým (hebrejsky: Chevra Bikur Cholim) obytnú budovu na synagógu na dnešnej Kláštorskej ulici, neďaleko hlavného námestia.

Na tabuli pri vchode je možné vidieť oficiálne potvrdenie o otvorení synagógy z roku 1929, vydané kanceláriou prezidenta T.G. Masaryka.

Bola to jediná synagóga v Bardejove, ktorá zostala otvorená nepretržite.

Budova je jednoduchá a orientovaná na východ. Má dve gotické oblúkové okná a nad vchodom je hebrejský názov spoločnosti. Na pravej strane vedie dlhá chodba ku všetkým miestnostiam – modlitebnej sále, študovni, ženskej galérii na poschodí a na nádvorie, kde sa zachovali zvyšky suky (dočasnej chatrče používanej počas židovského sviatku Sukkot).

Najpôsobivejšou časťou synagógy je modlitebná sála. Drevené lavice smerujú k východnej stene, kde medzi dvoma gotickými oknami stojí archa na Tóru. Kvôli obmedzenému priestoru bola ženská galéria navrhnutá tak, že na južnej stene sú namaľované dekorácie, ktoré vytvárajú ilúziu jej rozšírenia. Celý interiér je bohato zdobený ornamentmi.

Táto synagóga je výnimočná tým, že sa zachovala takmer v pôvodnom stave. Dodnes obsahuje originálnu Tóru, lavice aj večné svetlo. Jej zachovanie je zásluhou odvahy Márie Koperniechovej, nežidovskej obyvateľky Bardejova. Počas druhej svetovej vojny, keď v roku 1942 začali deportácie Židov, zamkla synagógu, zatemnila jej okná a zabránila komukoľvek vstúpiť. Tým ju ochránila pred zničením zo strany vandalov, miestnych strážcov a nacistov, ktorí boli v meste ubytovaní. Za svoju odvahu získala ocenenie Spravodlivá medzi národmi.

Synagóga uchováva aj vzácnu zbierku historických náboženských kníh a artefaktov.

Za mužskou modlitebnou miestnosťou sa nachádza malá študovňa, kde sa kedysi vzdelávali židovské deti. Ráno študovali Tóru, cez deň chodili do verejnej školy a popoludní sa sem vracali na ďalšie hodiny náboženského vzdelávania.

Na prvom poschodí sa nachádza ženská galéria a tiež byt, v ktorom kedysi býval rabín. Byt je úplne pôvodný a ponúka pohľad do života v roku 1929. Nachádza sa v ňom zachovaný sporák, umývadlo a nábytok, vďaka čomu ide o jednu z posledných synagóg na Slovensku, ktorá nebola vyrabovaná ani zničená.

Počas komunistického obdobia a aj po ňom sa o synagógu staral Maximilián Špíra, posledný židovský obyvateľ Bardejova. Vďaka jeho starostlivosti sa dnes táto synagóga radí medzi najzachovalejšie na Slovensku a je dôležitým pamätníkom židovskej histórie v Bardejove.